Zistil som, že podstatou hudby je niečo čo je v nej samej, niečo čo ide z nej smerom k človeku. Odkaz ktorý keby niekto vedel dať do slov, tak by ho kričal na plné hrdlo, alebo by ho chcel navždy pochovať, alebo by ho možno niekomu, všetkým, oznámil s Božím pokojom.
Zistil som, že významom a zmyslom hudby je hudba sama. A merítko jej zmyslu je v človeku, ktorý pri každom počúvaní sám rozoznáva či počuje hudbu alebo nie. Či si dokáže povedať „tak toto je hudba a toto už nie“. Samotný jej význam sa nemení.
Posledné dva roky som skoro nič nepočúval. Pustil som si občas nejaký album alebo opus, ale často sa mi stalo, že som to vypol po desiatich minútach a dokonca niekedy po pár sekundách. Akosi ma niečo rušilo pri počúvaní a možno aj samotná hudba. Pravda, celkovo som nemal „najlepšie“ obdobie.
Mám teraz obdobie, kedy už druhý mesiac počúvam takmer iba Mozarta. Posledne som vynašiel takú fintu, že som si dal do jedného priečinka všetky druhé časti jeho klavírnych koncertov. Prečo druhé? Lebo tie sú pomalé, ktoré dokážu spomaliť aj tep, v dobrom slova zmysle. Keď si predstavíte pokojnú chôdzu, akou chodíme málokedy, z akej však vznikla definícia chôdze, tak taký nejaký efekt majú jeho pomalé časti na vnútro človeka. Takže pekne skladba za skladbou, človek môže zažiť mier za mierom. Pritom ale, treba si uvedomiť, že pri reálnych rytmických hodnotách ktoré tam začujeme sa „drum and base“ aj s „deathmetalom“ môže niekde schovať. Takže, vôbec nejde o hudbu ktorá by človeka nejako zmľandravovala, ale naopak. Iba z neho nerobí, ako v niektorých prípadoch, pajáca. Viete čo je ešte zaujímavé na Mozartovej hudbe? Že napriek tomu, ako sa o jeho živote vraví, že bol tragický (zomrel v 35), z dvadsiatichsiedmych klavírnych koncertov majú len dva molové hlavné tóniny. Pre nezainteresovaných, jednoducho durová je veselá a molová smutná. Takže k mieru jeho hudby sa pridáva neustála radosť.
Myslím že jeho hudba je ideálna pre nový hudobný začiatok, alebo čo by len prerušenie hudobného ticha.
Neviem čo Mozart prežíval a aký bol, ale myslím že sa o ňom moc toho nevie, lebo nechápem kde sa v ňom ten mier a radosť brali. Nie, nechcem ho zbožšťovať, k takým veciam mám vyhranený názor, verím iba v jedného potomka človeka ktorý je Bohom. Len... chcel som povedať, že Mozartova hudba je najkultivovanejší hudobný prejav aký som kedy zažil a hlavne „pomalé“ časti jeho diel.